HOME SEARCH CLUSTER PAGE prev
next TWO COLUMN VIEW

bza329 -- 夜叉拳打舍利弗

Text-cluster:
別譯雜阿含: bza329 雜阿含: za1330 Ud: Ud,039 (Yakkhapahāra) Sk(E): Enomoto 1994, no.1330 (Uv 31.49.)

bza329

如是我聞:一時佛在王舍城 迦蘭陀竹林


爾時尊者舍利弗大目犍連靈鷲山。時舍利弗新剃髮竟,晨朝早起,正身端坐,以衣覆頭。當于彼時有二夜叉:一名為害,二名復害。爾時復害見舍利弗,語為害言:

「我於今者欲以拳打剃頭沙門!」

為害答言:

「而此比丘有大神德。汝勿為此,長夜受苦!」

第二、第三亦如是諫。復害故欲以拳打舍利弗,以不用其所諫曉故,乃至以身躬自抱捉。爾時復害惡心熾盛,雖聞他諫,乃至抱捉都 * 不從順,即以拳打舍利弗頭。既打之已,復害夜叉語為害言:

「今打比丘,便為燒煮於我。汝今應當救拔於我!」

作是語時,地自開裂,現身陷入無間地獄。爾時尊者大目連去舍利弗坐處不遠,坐一樹下,尋聞打於舍利弗聲,往詣尊者舍利弗所,而語之言:

「不能堪忍受如是苦,將無驚怖、散壞身耶?」

舍利弗言:

「我身忍受,都無 * 苦痛,亦不散壞。」

尊者即讚歎言:

「實有神德!假令復害以手打彼耆闍崛山,猶當碎壞,而舍利弗都無異相。」

斯二尊者作是語時,爾時世尊晝在房坐,以淨天耳遙聞其言,即說偈言:

正心如大山    安住無動搖
諸所可染著    染不染著法
遠離於愛樂    所謂愛樂者
即是塵欲法    若來加惱觸
不報惱觸者    是名不惱觸
若如是修心    終不受於苦


爾時比丘聞佛所說,歡喜奉行。


View TEI-XML Source

tn0099-1330

如是我聞:一時,佛住王舍城 迦蘭陀竹園


爾時,尊者舍利弗、尊者大目揵連住耆闍崛山中。時,尊者舍利弗新剃鬚髮。時,有伽吒及優波伽吒鬼。優波伽吒鬼見尊者舍利弗新剃鬚髮,語伽吒鬼言:

「我今當往打彼沙門頭。」

伽吒鬼言:

「汝優波伽吒!莫作是語。此沙門大德大力,汝莫長夜得大不饒益苦!」

如是再三說。時,優波伽吒鬼再三不用伽吒鬼語,即以手打尊者舍利弗頭。打已,尋自喚言

「燒我,伽吒!煮我,伽吒!」

再三喚已,陷入地中,墮阿毘地獄。尊者大目揵連聞尊者舍利弗為鬼所打聲已,即往詣尊者舍利弗所,問尊者舍利弗言:

「云何?尊者!苦痛可忍不?」

尊者舍利弗答言:

「尊者大目揵連!雖復苦痛,意能堪忍,不至大苦。」

尊者大目揵連語尊者舍利弗言:

「奇哉!尊者舍利弗!真為大德大力,此鬼若以手打耆闍崛山者,能令碎如糠糟,況復打人而不苦痛?」

爾時,尊者舍利弗語尊者大目揵連:

「我實不大苦痛。」

時,尊者舍利弗、大目揵連共相慰勞。時,世尊以天耳聞其語聲,聞已即說偈言:

其心如剛石    堅住不傾動
染著心已離    瞋者不反報
若如此修心    何有苦痛憂?


佛說此經已,諸比丘聞佛所說,歡喜奉行。


View TEI-XML Source

Yakkhapahārasuttaṃ

From the VRI Chaṭṭa Saṅgāyana edition. PTS: Ud, 039 . This is part of the text-cluster of BZA (T.100) sutra 329.

Evaṃ me sutaṃ– ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati veḷuvane kalandakanivāpe. Tena kho pana samayena āyasmā ca sāriputto āyasmā ca mahāmoggallāno kapotakandarāyaṃ viharanti. Tena kho pana samayena āyasmā sāriputto juṇhāya rattiyā navoropitehi kesehi abbhokāse nisinno hoti aññataraṃ samādhiṃ samāpajjitvā.

Tena kho pana samayena dve yakkhā sahāyakā uttarāya disāya dakkhiṇaṃ disaṃ gacchanti kenacideva karaṇīyena. Addasaṃsu kho te yakkhā āyasmantaṃ sāriputtaṃ juṇhāya rattiyā navoropitehi kesehi abbhokāse nisinnaṃ. Disvāna eko yakkho dutiyaṃ yakkhaṃ etadavoca “paṭibhāti maṃ, samma, imassa samaṇassa sīse pahāraṃ dātun”ti. Evaṃ vutte, so yakkho taṃ yakkhaṃ etadavoca– “alaṃ, samma, mā samaṇaṃ āsādesi. Uḷāro so, samma, samaṇo mahiddhiko mahānubhāvo”ti.

Dutiyampi kho so yakkho taṃ yakkhaṃ etadavoca– “paṭibhāti maṃ, samma, imassa samaṇassa sīse pahāraṃ dātun”ti. Dutiyampi kho so yakkho taṃ yakkhaṃ etadavoca– “alaṃ, samma, mā samaṇaṃ āsādesi. Uḷāro so, samma, samaṇo mahiddhiko mahānubhāvo”ti. Tatiyampi kho so yakkho taṃ yakkhaṃ etadavoca– “paṭibhāti maṃ, samma, imassa samaṇassa sīse pahāraṃ dātun”ti. Tatiyampi kho so yakkho taṃ yakkhaṃ etadavoca– “alaṃ, samma, mā samaṇaṃ āsādesi. Uḷāro so, samma, samaṇo mahiddhiko mahānubhāvo”ti.

Atha kho so yakkho taṃ yakkhaṃ anādiyitvā āyasmato sāriputtattherassa sīse pahāraṃ adāsi. Tāva mahā pahāro ahosi, api tena pahārena sattaratanaṃ vā aḍḍhaṭṭhamaratanaṃ vā nāgaṃ osādeyya, mahantaṃ vā pabbatakūṭaṃ padāleyya. Atha ca pana so yakkho ‘ḍayhāmi ḍayhāmī’ti vatvā tattheva mahānirayaṃ apatāsi [var] .

Addasā kho āyasmā mahāmoggallāno dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena tena yakkhena āyasmato sāriputtattherassa sīse pahāraṃ dīyamānaṃ. Disvā yena āyasmā sāriputto tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ sāriputtaṃ etadavoca– “kacci te, āvuso, khamanīyaṃ, kacci yāpanīyaṃ, kacci na kiñci dukkhan”ti “Khamanīyaṃ me, āvuso moggallāna, yāpanīyaṃ me, āvuso moggallāna; api ca me sīsaṃ thokaṃ dukkhan”ti.

“Acchariyaṃ, āvuso sāriputta, abbhutaṃ, āvuso sāriputta! Yāva [var] mahiddhiko āyasmā sāriputto mahānubhāvo! Idha te, āvuso sāriputta, aññataro yakkho sīse pahāraṃ adāsi. Tāva mahā pahāro ahosi, api tena pahārena sattaratanaṃ vā aḍḍhaṭṭhamaratanaṃ vā nāgaṃ osādeyya, mahantaṃ vā pabbatakūṭaṃ padāleyya, atha ca panāyasmā sāriputto evamāha– ‘khamanīyaṃ me, āvuso moggallāna, yāpanīyaṃ me, āvuso moggallāna; api ca me sīsaṃ thokaṃ dukkha”n’ti.

“Acchariyaṃ, āvuso moggallāna, abbhutaṃ, āvuso moggallāna! Yāva [var] mahiddhiko āyasmā mahāmoggallāno mahānubhāvo yatra hi nāma yakkhampi passissati! Mayaṃ panetarahi paṃsupisācakampi na passāmā”ti.

Assosi kho bhagavā dibbāya sotadhātuyā visuddhāya atikkantamānusikāya tesaṃ ubhinnaṃ mahānāgānaṃ imaṃ evarūpaṃ kathāsallāpaṃ.

Atha kho bhagavā etamatthaṃ viditvā tāyaṃ velāyaṃ imaṃ udānaṃ udānesi–

“Yassa selūpamaṃ cittaṃ, ṭhitaṃ nānupakampati;
virattaṃ rajanīyesu, kopaneyye na kuppati;
yassevaṃ bhāvitaṃ cittaṃ, kuto taṃ dukkhamessatī”ti.

View TEI-XML Source

This file is part of the Bieyi za ahan (T.100) project at the Dharma Drum Buddhist College.
TEI-XML   Source files coded with TEI.